Kaštieľ v Rusovciach sa dočkal! Po rokoch chátrania sa začal archeologický výskum a jeho rekonštrukcia. A dnes sa pozrieme na ohromný objav, aký na Slovensku nemá obdoby.
Archeológovia, ktorí skúmajú areál, tam objavili veľký poklad z čias antickej Rímskej ríše. Je ním akvadukt prvý na Slovensku. Keďže je to veľká vzácnosť, Úrad vlády, ktorý kaštieľ v Rusovciach spravuje, rozhodol, že stavbu ponechajú na pôvodnom mieste.
Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v bratislavských Rusovciach pokračuje na všetkých podlažiach.
Rekonštrukcia by mala byť dokončená v roku 2029, predpokladané náklady sú takmer 110 miliónov eur.
O Rusovciach je známe, že boli súčasťou Limes Romanus, čo je systém opevnenia a colnej hranice antickej Rímskej ríše. Siahal až po Trenčín. V Rusovciach, ktoré sú dnes mestskou časťou Bratislavy, sídlila aj rímska posádka a zvyšky vojenského tábora si môžete pozrieť.
Teraz pribudla ďalšia pamiatka na antických Rimanov na území Bratislavy a blízkeho okolia. O ohromujúci nález sa postarali archeológovia z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (TRUNI). V areáli kaštieľa Rusovce objavili antický vodovod, aký na Slovensku nemá obdobu.
Tento rímsky akvadukt, ktorý odborníci preskúmali v dĺžke až 38 metrov, sa zachoval v skvelej podobe a prežije aj do budúcna. Nachádza sa totiž v ochrannej pamiatkovej zóne a v blízkosti stavieb zapísaných v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z tohto dôvodu sa rozhodol Úrad vlády ako investor stavby ponechať vodovod na pôvodnom mieste.
„Ide v podstate o prvý preskúmaný rímsky akvadukt na Slovensku. Je to umelý vodný kanál, vybudovaný na to, aby dodával vodu z jedného miesta na druhé. Podobné stavby sme doposiaľ poznali len z územia Rímskej ríše,“ hovorí archeológ Erik Hrnčiarik, ktorý vedie prieskum v Rusovciach.
Akvadukt sa nachádzal približne 80 cm pod dnešným povrchom. Je vymurovaný z kameňa, dno tvoria rímske tehly nazývané tegulae, ktorú sú uložené tak, aby vytvárali pozvoľný spád smerom k dnešnému kaštieľu. Vodovod je vysoký 91 cm a voda v ňom prúdila v kanáli širokom 32 centimetrov, čo je približne jedna rímska stopa.
„Vypočítali sme, že Rimania použili až 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl. Na niektorých sa zachovalo aj meno výrobcu, na iných dokonca odtlačené stopy psa, ktorý po nich prebehol, pokiaľ sa sušili na slnku,“ dopĺňa Tomáš Kolon, zástupca vedúceho výskumu.
„Pre dobu vzniku akvaduktu je dôležitý nález kolkovanej tehly so značkou C VAL CONST KAR. Aktívna činnosť tejto súkromnej tehliarskej dielne Gaia Valeria Constansa z Carnunta sa zvyčajne kladie do 2. storočia po Kristovi. Predpokladáme, že akvadukt používali až do konca 2. storočia, kedy ho zasypali a tým zakonzervovali na dve tisícročia,“ vysvetľuje Erik Hrnčiarik.
Odborníci zatiaľ nevyriešili, na čo vodovod používali. Smeruje pod dnešné južné krídlo kaštieľa a je možné, že tam bola neznáma stavba, ktorá asi slúžila pre rímskych vojakov ako kúpele – bolo to niečo podobné ako dnešné SPA. Žiaľ, keďže sa z nej nič nezachovalo, je to iba hypotéza.
Väčšina nálezov z výskumu v Rusovciach pochádza z doby rímskej. Ide najmä o keramiku, ktorej dominuje tzv. Terra sigillata, rímska luxusná keramika, ktorú do Rusoviec dovážali z dnešného Francúzska a Nemecka. Medzi vzácne nálezy patrí tabuľové sklo, strieborný náramok, či antická peňaženka.
Archeológovia z Trnavskej univerzity však našli stopy aj po ďalších obdobiach. Podarilo sa im preskúmať niekoľko sídliskových objektov zo staršej doby železnej a stredoveku. Identifikovali na Slovensku ojedinelú stredovekú pec na výrobu tehál, ktorú neskôr používali na pálenie vápna.
„Predpokladáme že v nej vyrábali vápno z mramorových sôch, reliéfov či iných artefaktov, ktoré Rusovčania nachádzali v neďalekom zaniknutom rímskom tábore,“ dodáva Tomáš Kolon.
Zaujímavá je aj niekoľko metrov široká podzemná kruhová stavba, ktorá slúžila ako tzv. ľadovňa. Do takýchto stavieb ľudia v zime ukladali ľad, ktorý v letných mesiacoch slúžil na konzervovanie jedla a na chladenie nápojov.
„Ľadovňa je už z novoveku a pravdepodobne slúžila Zičiovcom, ktorým patril kaštieľ,“ upozorňuje Erik Hrnčiarik.
Tešíme sa na ďalšie objavy, ktoré tento výskum prinesie.
