V dnešnej časti seriálu Dejiny vytesané do kameňa sa presunieme takmer 2000 rokov do minulosti, do starovekého Grécka. V predošlých častiach sme sa venovali nápisom, či vzorom, ktoré hovorili o dôležitých udalostiach, alebo slúžili na náboženské účely. No aj pred toľkými rokmi existovali zápisy, ktoré sa dnes javia menej historicky významné, no predsa, môžu pomôcť pri odhalení iných tajomstiev. Dnes sa pozrieme na modernú verziu našich nápisoch mien na chodníkoch pred univerzitami, či tzv. „ročeniek“ v USA.
Presunieme sa do zbierky Národných múzeí Škótska. Aj keď bola táto starogrécka mramorová tabuľa uložená v zbierke od 19. storočia, preložená bola len nedávno. V roku 1887 ju daroval škótsky autor a hudobník Alexander Wood Inglis Škótskej spoločnosti starožitností. Bohužiaľ záznamy o pôvode tabule, či ako Inglis tabuľu získal neexistujú. Buď sa časom stratili, alebo ani nikdy neexistovali.
V roku 2018 odštartoval ambiciózny digitalizačný projekt – Attic Inscriptions in UK Collections (AIUK). Ide o publikáciu prekladov nápisov zo starovekej Atiky (Atika je označenie pre kraj zahŕňajúci Atény a okolie) nachádzajúcich sa v zbierkach a inštitúciách Spojeného kráľovstva. Tieto preklady sa následne pridajú do databázy Attic Inscriptions Online (AIO).
V rámci tohto projektu vedci z AIUK našli odkaz na plaketu v katalógu Národných múzeí Škótska (NMŠ) a najprv si mysleli, že ide o kópiu zoznamu z rovnakého obdobia, ktorý je teraz v Ashmolovom múzeu v Oxforde. Keď ho však videli na vlastné oči uvedomili si, že ide o predtým nezdokumentovaný efébny zoznam.
Dr. Peter Liddel, profesor gréckej histórie a epigrafie na Univerzite v Manchestri, ktorý viedol výskum, povedal: „Kvôli pandémii a lockdownu sme nemohli cestovať do múzea až do júla 2021. No keď sme plaketu uvideli, uvedomili sme si, že to nie je kópia už známeho nápisu, ale úplne unikátny nový objav, ktorý sa v skladoch NMŠ nachádzal veľmi dlho, už od 80. rokov 19. storočia, a uvádzal skupinu mladých mužov, ktorí si hovorili koefébovia resp. spolukadeti a priatelia.
Efébovia
Tréning efébov (ephebus) sa začal praktizovať v 4. storočí p.n.l. a jeho zavŕšenie sa vyžadovalo od všetkých mladých mužov, ako prijatie medzi občanov Atiky. Chlapci, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a ich obaja rodičia boli právoplatnými občanmi Atiky, boli už občanmi. No aby mohli svoje postavenie aj uplatniť (napr. voliť, zúčastňovať sa na súdnych sporoch či zhromaždeniach), museli absolvovať dvojročný vojenský tréning, alebo štúdiá.
Neskôr, približne v 2. storočí p.n.l. sa upustilo od podmienky pôvodu a na štúdiá sa mohol prihlásiť aj cudzinec a takisto bolo do učebných osnov pridané štúdium literatúry a filozofie. Približne od roku 39 n.l. bol každý, kto absolvoval štúdium považovaný za občana Atiky.
Zoznamy efébov – spolužiakov nachádzame s datovaním od vzniku štúdií, no najvyššiu popularitu zaznamenali najmä počas vlády cisára Claudia. A práve táto mramorová plaketa z NMŠ je zoznamom spolužiakov z efebického tréningu za čias cisára Claudia (41 – 54 n.l.).
Horná časť plakety má na vrchole opotrebovaný reliéf, o ktorom sa predpokladá, že zobrazuje malú olejovú amforu typu, ktorá by sa používala v telocvični efébov. Pod reliéfom začína nápis:
Za vlády Metrodora, keď bol dozorcom Dionysodoros (syn Dionysodoros) z Phlya, Attikos, syn Philippa, ktorý zapísal svojich vlastných kolegov efébov (a) priateľov, venuje (toto).
31 mien je napísaných v dvoch stĺpcoch pod venovaním: Aiolion, Dionysas, Anthos, Herakon, Theogas, Charopeinos, Tryphon, Dorion, Phidias, Symmachos, Athenion, Antipas, Euodos, Metrobios, Hypsigonos, Apollonides, Hermas, Theophas, (H?)elis Atlas, Zopyros, Euthiktos, Mousais, Aneiketos, Sekoundos, Zosimos, Primos, Dionys, Eisigenes, Sotas a Androneikos.
„Ukázalo sa, že ide o zoznam kadetov z jedného konkrétneho ročníka v období 41-54 n.l., za vlády Claudia, a dáva nám nové mená, mená, s ktorými sme sa v starovekej gréčtine nikdy predtým nestretli, a tiež je jedným z prvých dôkazov o tom, že v tomto období sa na efebáte zúčastňujú aj neobčania/cudzinci,“ hovorí Dr. Lidell.
Niektoré mená sú v skutočnosti skrátené verzie (Theogas pre Theogenes, Dionýsas pre Dionýsodora), čo vyjadruje neformálnosť a kamarátstvo medzi spolužiakmi. Zdá sa, že v usporiadaní mien existuje hierarchický prvok. Traja mladí muži na vrchole zoznamu sú podľa iných nápisov známi ako potomkovia prominentných Aténskych rodín – Dionysas, druhý na zozname, bol synom superintendenta.
Posledné meno na zozname nepatrilo jednému z efébov. Bol to Caesar. Slovo je v genitíve, čo znamená, že štúdium bolo za jeho vlády, ale aj v širšom zmysle, pod jeho vedením. V rímskom období mnohé z aktivít efébov zdôrazňovali úctu k rímskemu cisárovi ako ústrednej súčasti aténskej identity.
Tu môžeme vidieť posun od počiatku efebátu, ako vojenského výcviku pre mladých občanov kraju Atiky k premene na elitné vzdelávanie pod záštitou cisára v Ríme.
Veci sa zhodli, že publikovanie niečoho, o čom dodnes verejnosť nevedela a čo bolo zabudnuté v archívoch je vzrušujúce. Zároveň dodávajú, že nápisy z tohto obdobia sú pomerne zriedkavé a podľa odborníkov je tento nález o to pozoruhodnejší, že tento zoznam patrí do rovnakého ročníka efébov, ako nápis uložený v múzeu v Oxforde.
Originál prekladu si môžete už dva týždne prezrieť na stránke www.atticinscriptions.com.
Zdroj: thehistoryblog.com | hampshirechronicle.co.uk
